Bol som dnes ráno "v meste". Musel som si voľačo vytlačiť, šiel som do internetového klubu, v ktorom sa mi pozdávalo. Sedel som pri LCD monitore, a keď som sa do klubu vrátil nazad, ešte som tam našiel mp3 player čo som tam zabudol. Známi iste pochopia že som sa tam nevracal kvôli prehrávaču, jednoducho mi vytlačené lajstre zmočil dáždik. Pracovníčka klubu mi ochotne sama dala noviny (SME), do ktorých som si mohol pred kvapkami papiere skryť (nechal som si ich vytlačiť znova). Ba dokonca s milým úsmevom. Potešila ma, čo vám budem rozprávať...
A keď už som bol v meste, zašiel som kúpiť nové slúchadlá, mp3 prehrávač na počúvanie hudby nestačí. Vošiel som do predajne elektra. A tam vám bol predavač! Odborník na predávanie, môže robiť kurzy pre predavačov, stačí mu zopár letákov rozniesť do Tesca a pod. (a vrátiť im tak večne plné schránky, ktorými nás bombardujú) a dobre na tom zarábať.
Keď som sa vtrepal do obchodu, pekne ma pozdravili (on a jeho kolegyňa), prešiel som do druhej miestnosti a obzeral výber slúchadiel. Chcel som také, aké som mal a ktoré som v tej predajni kúpil. Predavač prišiel za mnou, spýtal sa či môže poradiť. Tu došlo k malému nedorozumeniu, povedal som mu že som u nich kúpil slúchadlá, ale zničili sa, tak chcem také isté. Odišiel, o pár sekúnd sa vrátil a spýtal sa ma, či ich mám, že musíme napísať ............... (doplniť "dajake ľajstro na reklamovaňe") a tak,. tak reku neprišiel som reklamovať, ale kúpiť nové. Že som tam kúpil za cca 150sk slúchadlá Sony a že boli dobré a také chcem. Viditeľne ho potešilo, že nemusí ono ............... vypisovať a ja podpisovať, chíľku sme teda poklábosili o večne pokazených slúchadlách (na "earphony" furt stúpim) a potom mi oznámil, že Sony nepredávajú. Asi som si teda zle zapamätal značku (doma v koši som zistil, že to bol Panasonic), nech mi teda poradí. A on mi pekne ukážkovo s milým prístupom ozrejmil čo-to o slúchadlách, že môžu mať iný rozsah a hlasitosť a poradil Panasonic (mali ešte aj inú značku, nepamätám akú). To všetko sa týkalo slúchadiel v najlacnejšej cenovej relácii. Holt, ochotný človek na peniaze nepozerá. Nechal som mu akožetringelt korunu, keby do sumy ktorou som platil ostávalo aj desať, tak mu ich nechám. A až stúpim na slúchadlá, zájdem tam zasa. Rád.
Tieto dve ranné zážitky mi skrášlili deň, teraz som si aj spomenul, ako mi raz teta na trhu darovala krásne červené jablko, vtedy bola hmla, chladno a také som dostal... no, paráda.
Aha, automat. Nič, len že jeden je zapchatý, oproti "Bagete" a nestihol som autobus, lebo pri vedľajšom kupovali lístky dve panie. Ale šiel ďalší (na ktorom som sa odviezol až k sestre na návštevu, lebo som "na našej" zabudol vystúpiť).
P.S.: proElektro na Hlavnej, po pravej ruke Krista v gréckokatolíckom chráme (vľavo od kostola) a internetový klub neďaleko Trojice, smerom k budúcemu kruhovému objazdu (teda ku "veľkej križovatke")
