Hra na obleky alebo Big biznis

Dozvedel som sa, že budem workovať s kopaním do zeme. Reku dobre. Ale čo budem robiť, to som sa nedozvedel. Na jeho obranu treba povedať, že evidentne nie je hlupák, je to inteligentný chlap, a nedozvedel som sa, lebo som sa nepýtal. Bol som totiž zvedavý. Vraj či je zajtra (t.j. dnes, pozn. aut.) "ten správny deň". Reku hej, it is. Hurá, absolvujem OPEN DAY!

Predchádzala tomu nasledovná komunikácia s firmou: zaslal som mailom životopis, spätne mi mailom a neskôr telefonicky došla požiadavka na potvrdenie účasti na pohovore. A mám si so sebou priniesť životopis. Neviem načo, veď som im ho poslal. Ale - vrchnosti sa priečiť netreba, na to prišiel uz Giordano Bruno (a pred ním Eva), priniesol som. Mimochodom, bola to fraška, biznisman sa oň nezaujímal (mimo rečí o tom, že som iste skvelý výtvarník - našiel jedno word, vypichol ho, odhadol presne moje záujmy a zaujal ma svojou prívetivosťou a záujmom o mňa ako o človeka...).

No ale načo zbytočných rečí, kto čítal Malého princa vie, že v biznise ide o čas. Dovi zajtra, 8:00. Tak som si privstal (pri mojom vyšinutom zvyku chodiť spávať o tretej nadránom to nebolo bohviečo), dotrepal sa do iného mesta a hybaj na open day. Najsamprv ma poverený worker zobral na coffee aj s mojou potencionálnou kolegyňou prejavujúcou chuť zamestnať sa. Do biznisovej reštaurácie. Neskôr došiel aj biznisman a sedel pri inom stole s workerovým kolegom. Pokývanie hlavou smerom k šéfovi sa nedalo periférnym videním pri čučaní na tašku nevšimnúť. Dozvedel som sa že od bunky prejdem larvou, kuklou a nakoniec zo mňa bude skvelé imago.

Po cole, ktorá mi good padla (nepijem kávu, preberám sa colou) sme nasadli do ľudovejšieho auta (neviem či bolo majetkom firmy Imago s kamarátom): ja, hypotetická kolegyňa, worker a jeho kolega. Tak sme sa viezli a viezli.. Až sme sa odviezli do Puškian, kde sa kolega oddelil a my dvaja nádejní biznismeni sme sa s workerom pobrali biznisovať. Mimochodom, moja skvelá kombinácia svetra, košele s veľkým golierom, všetky ženy na to letia, bola ohundraná deň predtým, dnes trebalo oblek. Takí beautiful sme biznisovali a takmer nič nevybiznisovali. Na tom nič nie je, je to bežná prax, denne sa chytí len pár ľudí, iste sa zadarilo neskôr. Mimochodom, predávali sme kopanie do zeme: ak si kúpite špeciálne kopanie do zeme, vrátia vám polovicu sumy, pričom vrátenie nie je a priori vrátením, ale navýšením o pár hrúd. Ale to do tej zeme treba kopať roky a roky.

Nuž, prišiel time, keď sme sa vracali k autu, poznamenal som že neviem či sa nepoberiem dom...("ov" som dopovedať nestihol) a už mi worker podal ruku s tým, že sa teda rozlúčime. Hypotetická kolegyňa sa rozhodla odísť, tak nás tam worker nechal s tým, to z Puškian nie je ďaleko. Dal mi tašku, plášť a už bol aj s kolegom preč.

Tak sme sa dobrej woman opýtali na autobus, na ktorý sme počkali a hor sa do Prešova na drink. Posedeli, podebatovali a už som doma. Pôvodne som sa domov mal vrátiť okolo siedmej.

Plat sľubovali dobrý (a asi taký aj je), vraj za tri čo koľko mesiacov budem manažérom (worker to robí necelý rok a robí toto čo na začiatku, ako som si bol všimol, a to prešiel od workera cez trainera po managera či čo). Pracovná doba pre mňa neprijateľná, to by som len cestoval, robil, cestoval a spal a takto dookola. A takýto big biznis nie je pre mňa.

Kto chce, nech to robí, prajem mu nech zarobí. Ale ja kafkovskou premenou na imago prejsť nepotrebujem.

P.S.: Hľadám si prácu. Poprosím všetkých, ktorí dostanú životopis s mojim menom, nech mi obratom narovinu napíšu, či ma chcú zamestnať v obchode, alebo niemultilevel big biznise. Napriek kurzom je to prekuknuteľné, rečičkami ma neoblbnete. Oblekový big biznis neberiem.